Život Prešova
online
online
Obce na juhu hovoria o kritickej situácii, sú bez vodovodov
20.12.2021 Komárno
Mužla
20. decembra (TASR) – Samosprávy z podunajského regiónu požadujú
riešenie kritickej situácie v oblasti výstavby kanalizácií a vodovodov
na južnom Slovensku. Starostovia a primátori upozorňujú, že v tejto
časti Slovenska ešte stále existujú obce, ktorých obyvatelia nemajú
prístup k verejnému vodovodu, prípadne nemajú doposiaľ vybudovaný ani
jediný meter kanalizácie.
Podľa starostu obce Mužla a poslanca Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK) Ivána Farkasa je na tom mimoriadne zle napríklad Komárňanský okres, v ktorom má prístup ku kanalizácii a k čistiarňam odpadových vôd (ČOV) 39 percent obyvateľov. „Ak by sme porovnávali mikroregióny, tak náš štúrovský je zrejme najhorší v rámci celej republiky. V Štúrove je síce vybudovaná ČOV, ale pre absenciu kanalizácie v okolitých obciach ide iba na polovičný výkon. Napríklad na Spiši majú obce kanalizáciu a ČOV už stavajú aj v extravilánoch pri turistických centrách. Ak tam starostovia hovoria, že toto je 21. storočie, tak my sme ešte stále v stredoveku,“ skonštatoval Farkas.
Ako pripomenul, v okolí Štúrova sú čiastočne odkanalizované obce Nána a Kamenica nad Hronom, no zvyšných 20 obcí nemá kanalizácie vôbec. „Napríklad na južnom území okresu Levice je ďalších 20 obcí, ktoré zasa vôbec nemajú verejný vodovod,“ skonštatoval Farkas. Kritickú situáciu podľa neho podčiarkuje aj fakt, že sa obce už nemôžu v plnej miere spoliehať ani na peniaze z európskych fondov.
V novom programovom období samosprávne kraje očakávali, že dostanú na rozvoj po 200 miliónov eur. „Realita je, že NSK dostane 93 miliónov eur. Pritom len na najvypuklejšie problémy s vodovodmi treba okolo 50 miliónov eur, teda viac ako polovicu. Keď na Úrade NSK zosumarizovali všetky požiadavky starostov a primátorov, ktoré by bolo treba riešiť v rámci integrovanej územnej stratégie (IÚS), tak výsledok bol osem miliárd eur. To je investičný dlh, ktorý tu máme. A do NSK príde 93 miliónov eur,“ zdôraznil Farkas.
Samotné obce už podľa jeho slov nedokážu situáciu riešiť, pretože na rozsiahle investície do infraštruktúry nemajú voľné zdroje a ak by aj nejaké našli, tak by napríklad kanalizáciu svojpomocne stavali aj desiatky rokov. Regionálne združenie Južný región chce preto čo najskôr začať rokovať s ústrednou štátnou správou. "Aby sme spolu našli riešenie súčasnej situácie. Keď už štát vyžaduje dodržiavanie zákonov pri ochrane životného prostredia, tak je potrebné, aby zaplatil aj takéto rozsiahle investície. Ideálne by bolo, keby sa realizovali cez vodárenské spoločnosti, ktoré sú na to odborne pripravené, a kolektívne riešenie je technicky i ekonomicky najefektívnejšie. Samotné obce pri riešení týchto problémov nemajú šancu,“ dodal Farkas.
Podľa starostu obce Mužla a poslanca Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK) Ivána Farkasa je na tom mimoriadne zle napríklad Komárňanský okres, v ktorom má prístup ku kanalizácii a k čistiarňam odpadových vôd (ČOV) 39 percent obyvateľov. „Ak by sme porovnávali mikroregióny, tak náš štúrovský je zrejme najhorší v rámci celej republiky. V Štúrove je síce vybudovaná ČOV, ale pre absenciu kanalizácie v okolitých obciach ide iba na polovičný výkon. Napríklad na Spiši majú obce kanalizáciu a ČOV už stavajú aj v extravilánoch pri turistických centrách. Ak tam starostovia hovoria, že toto je 21. storočie, tak my sme ešte stále v stredoveku,“ skonštatoval Farkas.
Ako pripomenul, v okolí Štúrova sú čiastočne odkanalizované obce Nána a Kamenica nad Hronom, no zvyšných 20 obcí nemá kanalizácie vôbec. „Napríklad na južnom území okresu Levice je ďalších 20 obcí, ktoré zasa vôbec nemajú verejný vodovod,“ skonštatoval Farkas. Kritickú situáciu podľa neho podčiarkuje aj fakt, že sa obce už nemôžu v plnej miere spoliehať ani na peniaze z európskych fondov.
V novom programovom období samosprávne kraje očakávali, že dostanú na rozvoj po 200 miliónov eur. „Realita je, že NSK dostane 93 miliónov eur. Pritom len na najvypuklejšie problémy s vodovodmi treba okolo 50 miliónov eur, teda viac ako polovicu. Keď na Úrade NSK zosumarizovali všetky požiadavky starostov a primátorov, ktoré by bolo treba riešiť v rámci integrovanej územnej stratégie (IÚS), tak výsledok bol osem miliárd eur. To je investičný dlh, ktorý tu máme. A do NSK príde 93 miliónov eur,“ zdôraznil Farkas.
Samotné obce už podľa jeho slov nedokážu situáciu riešiť, pretože na rozsiahle investície do infraštruktúry nemajú voľné zdroje a ak by aj nejaké našli, tak by napríklad kanalizáciu svojpomocne stavali aj desiatky rokov. Regionálne združenie Južný región chce preto čo najskôr začať rokovať s ústrednou štátnou správou. "Aby sme spolu našli riešenie súčasnej situácie. Keď už štát vyžaduje dodržiavanie zákonov pri ochrane životného prostredia, tak je potrebné, aby zaplatil aj takéto rozsiahle investície. Ideálne by bolo, keby sa realizovali cez vodárenské spoločnosti, ktoré sú na to odborne pripravené, a kolektívne riešenie je technicky i ekonomicky najefektívnejšie. Samotné obce pri riešení týchto problémov nemajú šancu,“ dodal Farkas.
www.ZIVOTPO.sk
